história plemena
Označenie skupiny plemiem psov s názvom „španiel“ vedie k domnienke, že práve Španielsko je zem pôvodu tohto druhu psov. Existujú však súvislosti, ktoré upozorňujú na fakt, že prapredkovia španielov nemusia pochádzať zo Španielska, ale ani z britských ostrovov.
Najpravdepodobnejšie je, že ich pomenovanie vychádza z latinského názvu Španielska - Hispánia. Hispánia v preklade znamená „pobrežie králikov“, ktorí sa tu v hojnej miere vyskytovali. Tak ich nazvali Feničania, ktorí do Španielska prišli a s nimi aj ušľachtilí psi s poľovnými vlohami, a práve ktorých k lovu králikov aj hojne využívali. Odtiaľ sa potom rozšírili do iných zemí.
Najstaršia zmienka o španieloch údajne pochádza zo zákonníka kráľa Walesu z roku 948, podľa ktorého bol vtedy španiel vysoko cenený ako lovecký pes. Jeho cena zodpovedala cene kvalitného jazdeckého koňa a za jeho usmrtenie bola stanovená vysoká pokuta. Je to pochopiteľné, keď si uvedomíme, že strelné zbrane neexistovali a vlastne pes bol jedným z prostriedkov na zaobstarávanie jedla. Pretože obyvatelia Walesu a časti Bretónska patrili pôvodne ku keltským rodom, ktoré obývali skoro celú západnú Európu, niektorí autori sa domnievajú, že existuje úzky vzťah medzi waleským špringerspanielom a bretónskym epagneulom. Je to však správny predpoklad iba v tom prípade, pokiaľ“psov na vtáky“ doviezli na britské ostrovy z Francúzska už v rannom stredoveku.